Príčiny zanedbávania „neproduktívnych“ zákonných povinností vodárenských spoločností

  • Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 124/2006 Z. z. (BOZP)
  • Zákon o ochrane pred požiarmi č. 314/2001 Z.z. (PO)
  • Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva č. 42/1994 Z. z.
  • Zákon o hospodárskej mobilizácii č. 179/2011 Z. z.
  • Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 355/2007 Z.z.

To je päť dôležitých zákonných noriem, ktoré stanovujú podnikateľským subjektom uskutočňovať taxatívne opatrenia zamerané na dodržiavanie bezpečnosti pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany, hospodárskej mobilizácie a zdravia zamestnancov. Už zo samotného názvu jednotlivých zákonov a následne vydaných vykonávacích predpisov je zrejmé, že opatrenia, či už vecne a finančne náročné alebo len tie, ktoré sú čiastkového charakteru, sú všetko nákladové položky bez priamo nadväzujúcich výnosov.

Bez osobitného vysvetľovania je zjavné, že podnikateľské subjekty pôsobiace v štandardnom konkurenčnom prostredí, z pragmatických dôvodov tieto opatrenia podceňujú, často krát vedome jednotlivé povinnosti obchádzajú. Bránia sa preventívnym a ešte viac represívnym kontrolám orgánov štátnej správy zameraných na plnenie zákonom stanovených úloh. Zo štatistických údajov je evidentné, že počet pracovných úrazov, žiaľ i smrteľných má narastajúci trend, výskyt požiarov podobne, úlohy civilnej ochrany (CO) a hospodárskej mobilizácie sú u prevažnej väčšiny podnikateľských subjektov cudzie.

Prečo ale vodárenské spoločnosti, ktoré majú za úlohu plynulo a trvalo zásobovať mestá a obce pitnou vodou a zabezpečovať ich odkanalizovanie neplnia tieto úlohy v prevažnej väčšine v uspokojivom rozsahu? Vodárenské spoločnosti na rozdiel od podnikateľských subjektov pôsobiacich v konkurenčnom prostredí, podnikajú bez priamej konkurencie, sú tzv. prirodzeným monopolom. Čo však je ešte dôležitejšie, to je cena tovaru a služieb. Cena vody (vodné) dodávanej vodárenskými spoločnosťami ako tovar a cena služieb, ktoré predstavujú odkanalizovanie miest a obcí (stočné) je stanovovaná v podmienkach Slovenskej republiky Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). Podobne je tomu i v Českej republike resp. v iných okolitých krajinách, kde je rovnako cena tovarov a služieb vodárenských spoločností regulovaná. ÚRSO stanovuje cenu vodného a stočného na základe tzv. oprávnených nákladov. V danom prípade sú to všetky materiálové, mzdové a ostatné priame náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na plnenie úloh v oblastiach, ktoré prinášajú nadväzne bezprostredné finančné výnosy, ale i v oblastiach, ktoré sú v úvode tohto príspevku označené ako „neproduktívne“. Dôvodov a príčin tohto stavu je niekoľko. Predovšetkým je potrebné uviesť, že problémy resp. úlohy civilnej ochrany (pred rokom 1990 nazývanej civilnej obrany) a hospodárskej mobilizácie sú už prežité a nepotrebné. Žiaľ i centrálne orgány štátnej správy, pokiaľ ide o ich metodickú činnosť vodárenským spoločnostiam, zdá sa že disponujú nedostatočnou koncepciou úloh a opatrení v oblastiach CO a HM. Dôsledkom tohto stavu je, že dokumentácia vo vodárenských spoločnostiach postráda ucelený systém opatrení, ktoré by boli potrebné vykonať a ktoré je potrebné vykonať v prípade mimoriadnych situácii, či už ide o nežiadúce prevádzkové udalosti priemyselných podnikov alebo konflikt vojnového charakteru. Dodávka pitnej vody do miest a obcí a ich odkanalizovanie je nevyhnutné i v týchto prípadoch na rozdiel od väčšiny podnikateľských subjektov, ktoré môžu svoju činnosť pozastaviť, ak nastane neštandardná situácia pre ich činnosť.

Je potrebné, aby tzv. „neproduktívne“ činnosti vodárenských spoločností nadobudli inú, vážnejšiu pozíciu vo vedomí vlastníkov a rovnako vrcholových manažérov. Vlastníkmi sú mestá a obce, ktorých poslaním je starostlivosť o ich  občanov. Je teda úplne transparentné, aby táto starostlivosť bola vykonávaná i v prípade dodávky pitnej vody a odkanalizovania v prípade mimoriadnych situácii. Potom už len stačí účinne motivovať a kontrolovať manažment vodárenských spoločností s cieľom plnenia predmetných úloh.

Literatúra

  1. Martoň, J., Čermák, O. & Hétharši, J., VODÁRENSTVO II- Úprava pitných a úžitkových vôd, 1st ed. (Vydavateľstvo STU, Bratislava, 1997).
  2. Martoň, J., Škultétyová, I. & Kriš, J., VODÁRENSTVO III, Prvé vydanie ed. (Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2000).
  3. Kriš, J. et al., VODÁRENSTVO I, 1st ed. (Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2006).
  4. Šrytr, P., Městské inženýrství, 1st ed. (Česká matice technická, Praha, 2001).
  5. Uhliarik, A., Šerek, M. & Šrytr, P., Inžinierske siete, 1st ed. (Alfa, Bratislava, 1992).
  6. Hyánek, Ľ., Rešetka, D., Koller, J. & Nesměrák, I., Čistota vôd, 1st ed. (Alfa, Bratislava, 1991).
  7. Veber, J., Management- Základy, prosperita, globalizace (Management Press, Praha, 2006).
  8. Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
    Zákon NR SR č. 442/2002 Z.z.
    Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
    Zákon č. 314/2001 Z.z.  o ochrane pred požiarmi
    Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva
    Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii
    Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov