Problémy s uplatňovaním § 32 Vodného zákona č. 364/2004 Zb. z.- ochranné pásma vodných zdrojov

Už §-e 1 odseku 1 vodného zákona č. 364/2004 Zb. z. sú vytvárané podmienky na všestrannú ochranu vôd, zachovanie a zlepšenie stavu vôd. Rad ďalších zásad tohto zákona sa vzťahuje na problém zabezpečenia kvality povrchových a podzemných vôd. V § 5 citovaného zákona sú vymenované optimistické tzv. environmentálne ciele. Týmito environmentálnymi cieľmi pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na zabránenie a obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd. Zároveň obdobné zásady sa vzťahujú a sú ešte dôraznejšie pre ochranné pásma vodných zdrojov.

V záujme napĺňania týchto cieľov na ochranu výdatnosti, kvality a nezávadnosti vody v § 32 sú stanovené zásady pre vytvorenie ochranných pásiem vodných zdrojov. To je vlastne citovanie odseku 1 tohto paragrafového znenia, ktorý má názov ochranné pásma vodných zdrojov. Ďalšie odseky 2-10 tohto § 32 však preukázali jeho kontroverznosť a problematické jeho uplatňovanie a aplikáciu v praxi.

Ochranné pásma vodných zdrojov stanovené v zmysle § 32 zákona môžu, ale nemusia byť tri:

- Ochranné pásmo 1. stupňa slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu alebo záchytného zariadenia. To je presné citovanie príslušného § a odseku zákona. Už to je prvá šanca pre špekulatívne uvažovanie tých jednotlivcov, či podnikateľské skupiny, ktorým sa zapáčila vidina vybudovania na doteraz rozsiahlom území, teda oplotenom pozemku ochranného pásma 1. stupňa svoj „pomník“, či obytný súbor alebo inú nehnuteľnosť. Zákonom stanovená bezprostredná blízkosť miesta odberu, teda studne, či prameňa priam navádza k radikálnemu zmenšeniu plochy ochranného pásma 1. stupňa, ktoré podľa predchádzajúcich zákonných noriem vychádzalo z inej premisy. A 10 ročná prax uplatňovania zákona č. 364/2004 Zb. z. to len potvrdzuje. Je nepopierateľné, že bezpečne zabrániť znečisteniu vodného zdroja alebo potenciálne ohroziť kvalitu vody studne možno len tak, že ochranné pásmo bude oplotené, zabezpečené pred možnými skládkami škodlivých látok, ale i investícii, ktoré môžu skôr, či neskôr spôsobiť znehodnotenie vodného zdroja. To bol jeden z hlavných dôvodov relatívne rozsiahlych plotom ohradených území pásma ochranných vodných zdrojov 1. stupňa. Áno, treba dodať, že o toto rozsiahle územie sa bolo treba patrične starať. To je len prvý a nie rozhodujúci dôvod, pre ktorý prevádzkovateľ, resp. vlastník vodného zdroja si ľahkovážne osvojí návrh objednaného hydrogeológa a vyjadrí súhlas, aby ochranné pásmo prvého stupňa bolo zdecimované, teda radikálne zmenšené.

- Ochranné pásmo 2. stupňa slúži na ochranu vodného zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. To je znenie vyplývajúce z odseku 2. § 32 zákona 364/2004 Zb. z. Toto územie by malo byť zbavené akýchkoľvek potenciálnych zdrojov znečistenia vôd a ohrozenia ich kvality. Ktorýkoľvek objektívny odborný posudok spojený s návrhom ochranného pásma 2. stupňa vo väčšine prípadov odporúča orgánu štátnej správy, aby územie bolo relatívne čo najväčšie, často niekoľko desiatok hektárov až kilometrov štvorcových. Pri významných zdrojoch vody sú takéto územia stanovené. Častokrát zasahujú niekoľko obcí a ich katastrov. Zabezpečiť však dodržiavanie opatrení na ochranu vôd je však v súčasných podmienkach na tomto území nemožné. Nebudú tam cintoríny ako potenciálne zdroje znečistenia, zastaví sa živočíšna výroba v poľnohospodárskych podnikoch. Nebudú sa hnojiť poľnohospodárske pozemky, nebude sa používať chemická ochrana rastlín …? Ochranné pásmo 2. stupňa považované za najdôležitejšie z hľadiska ochrany vodných zdrojov sa tak stáva neúčinné. Prevádzkovateľ alebo vlastník vodných zdrojov má ďalší dôvod na jeho zmenšenie. Možno predpokladať, že formálne potom už dokáže zabezpečiť jeho ochranu. Ale pre tých menej dôsledných je tu ešte znenie odseku 3. § 32 zákona. Cit: „Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú.“ Kameňom úrazu celého problému ochranných pásiem vodných zdrojov sú znenia odsekov 6 a 7 §-u 32 vodného zákona č. 364/2004 Zb. z., cit. ods. 6: „Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.“ Ods. č. 7: „Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.“ Problém ochrany vodných zdrojov, ktorý bol doménou odborníkov z oblasti prírodných vied a vodárenských odborníkov sa tak stal, a to už niekoľko rokov problémom ekonómov a právnikov. Majetkové ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach sa stali predmetom dlhosiahlych súdnych sporov. Pragmaticky vlastníci a prevádzkovatelia vodných zdrojov sa prikláňajú k mimosúdnemu vyrovnaniu náhrad. Vypočítaná, častokrát komplikovane preukázateľná výška náhrad sa tak stáva súčasťou tzv. oprávnených nákladov pri výpočte „vodného“ za dodávku pitnej vody pre spotrebiteľov. Pri vleklom súdnom spore pohľadávka majiteľov pozemkov narastá. Právny poradcovia a zástupcovia vlastníkov pozemkov vytvárajú nové, inovované a čoraz sofistikovanejšie výpočty ujmy za obmedzenie užívania pozemkov. Často alebo temer vždy obtiažne preukázateľné . Závery súdnych sporov sú preto zarážajúce najmä pre prevádzkovateľa vodných zdrojov, ktorému vznikne povinnosť zaplatiť vlastníkom pozemkov neuveriteľne vysoké náhrady. Opäť sú to však oprávnené náklady, ktoré sa zahrňujú do výpočtu ceny vodného, a teda uhradí to spotrebiteľ vody. Prevádzkovateľ vodných zdrojov poučený z predchádzajúceho procesu je odkázaný na prijatie opatrení. Najjednoduchšie opatrenie je, že sa zmieri s náhradou a zahrnie ju do plánu oprávnených nákladov pre budúce obdobia. Ale môže sa prikloniť k opatreniu druhému. Prehodnotí rozlohu ochranného pásma druhého stupňa( prípadne ak bolo stanovené i tretieho stupňa) a radikálne ho zmenší. V neposlednom rade je to opatrenie spočívajúce v prehodnotení celého spravovaného vodárenského systému z hľadiska využívania jednotlivých studní alebo prameňov. A tak je nemálo prípadov, keď jednotlivé vodné zdroje spolu s ochranným pásmom sú vylučované z využívania, stávajú sa dubióznym majetkom spolu s ochranným pásmom. Nastáva opäť príležitosť pre jeho predaj a kúpu a možnosť ďalšieho využívania pre iné podnikateľské účely. Skutočnosť, že sa týmto riešením stráca tak dôležitá diverzifikácia vodných zdrojov, to už je problém, ktorý treba jednoducho prehliadnuť. Naznačené skutočnosti nutne nabádajú k myšlienke na prehodnotenie predmetného problému ochranných pásiem vodných zdrojov. Nenahraditeľnosť zdrojov pitnej vody musí byť dostatočným dôvodom pre zabezpečenie stanovenia priorít na ich ochranu. Tak ako majitelia pozemkov chrániacich iné prírodné nenahraditeľné bohatstvo (národné parky a pod.) nemajú nárok na finančnú náhradu majetkovej ujmy, tak i majitelia pozemkov na území pásiem vodných zdrojov musia akceptovať povinnosť a právo na ich ochranu bez náhrady.

Ing. Marek Gálik MBA

Bibliography

Šrytr, P 2001, Městské inženýrství, 1st edn, Česká matice technická, Praha.
Hyánek, Ľ, Rešetka, D, Koller, J & Nesměrák, I 1991, Čistota vôd, 1st edn, Alfa, Bratislava.
Kriš, J, Božíková, J, Čermák, O, Čermáková, M, Škultétyová, I & Tóthová, K 2006, VODÁRENSTVO I, 1st edn, Vydavateľstvo STU, Bratislava.
Martoň, J, Čermák, O & Hétharši, J 1997, VODÁRENSTVO II- Úprava pitných a úžitkových vôd, 1st edn, Vydavateľstvo STU, Bratislava.
Martoň, J, Škultétyová, I & Kriš, J 2000, VODÁRENSTVO III, Prvé vydanie edn, Vydavateľstvo STU, Bratislava.
Uhliarik, A, Šerek, M & Šrytr, P 1992, Inžinierske siete, 1st edn, Alfa, Bratislava.
Veber, J 2006, Management- Základy, prosperita, globalizace, Management Press, Praha.
Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)


Autor příspěvku

JUDr. Luděk Lisse, Ph.D. LL.M. MPA

Vyučuje v předmětech Statutární orgány a zástupci obchodních korporací, Mezinárodní obchodní a investiční arbitráž, Základy soukromého práva, Rozhodčí řízení v judikatuře soudů a Rozhodčí řízení v tuzemsku.

Detail autora

Odebírejte novinky emailem

Získávejte pravidelně obsah našeho blogu do své emailové schránky.

Ceny uvedené na webu jsou včetně DPH.

K personalizaci obsahu a reklam, poskytování funkcí sociálních médií a analýze naší návštěvnosti využíváme soubory cookie. Informace o tom, jak náš web používáte, sdílíme se svými partnery pro sociální média, inzerci a analýzy. Partneři tyto údaje mohou zkombinovat s dalšími informacemi, které jste jim poskytli nebo které získali v důsledku toho, že používáte jejich služby. Používáním tohoto webu souhlasíte.